Pokiaľ nádorové ochorenie v tele prepuklo, dochádza pomerne rýchlo k poklesu príjmu potravy a k jej nedostatočnému využitiu. O tom svedčí aj fakt, že takmer polovica onkologických pacientov už pri odhalení rakoviny uvádza ako jeden z príznakov úbytok na váhe. Tento problém však treba okamžite riešiť, pretože hmotnosť pacienta sa bude neustále znižovať, čo bude mať za následok oslabenie organizmu a pacient bude liečbu zvládať horšie.
Správna strava je dôležitá aj pre zdravých ľudí, no u pacientov s rakovinou je ešte dôležitejšia. Pokiaľ organizmus nie je schopný prijať dostatočné množstvo hodnotnej potravy, začne využívať zásoby živín, ktoré sú predovšetkým v svaloch a v tukovom tkanive. To spôsobí stratu bielkovín, čím sa výrazne zníži obranyschopnosť organizmu.
Pokiaľ nedostatočný príjem potravín trvá dlhšie, dochádza k podvýžive a tento stav treba okamžite riešiť.
V prípade onkologických pacientov je dôležité začať kontrolovať príjem potravy už od samého začiatku ochorenia. Pokiaľ totiž dôjde k veľkej strate hmotnosti, je celý proces liečby oveľa komplikovanejší.
Tu je niekoľko základných odporúčaní pre pacientov s narušeným príjmom potravy:
Ak pacient s rakovinou chudne, je dôležité okamžite zvýšiť príjem bielkovín. Zdravý človek by mal denne prijať v potrave 0,8g bielkovín na každý kilogram svojej hmotnosti. Onkologický pacient so stratou hmotnosti však potrebuje vyššiu dávku – 1,2g/kg. Rovnako onkologický pacient s prebiehajúcou infekciou – 1,5g/kg.
Dobrým zdrojom bielkovín je mäso, mliečne výrobky, vajcia a strukoviny. Odľahčenou stravou bohatou na bielkoviny je napríklad tvaroh, jahňacina, teľacie a kuracie mäso a ryby.
Okrem bielkovín však potrava musí obsahovať aj dostatočné množstvo minerálov, vitamínov a stopových prvkov. Mnohé podporujú imunitu a majú antioxidačné vlastnosti. Medzi najvýznamnejšie patria vitamín A,C,E, betakarotén a stopové prvky selén a zinok.
Nedostatočný príjem potravy však nemusí trápiť každého pacienta s nádorovým ochorením. Akékoľvek zmeny, ako aj komplikácie s trávením, však vždy konzultujte s lekárom.
Bežnými komplikáciami pri samotnej liečbe je totiž:
To, že onkologický pacient by mal len sedieť a pre istotu sa iba šetriť a nič nerobiť, je už dávno minulosťou. Mnohé štúdie preukázali, že mierny pohyb je prospešný pre mnohých pacientov. Onkologickí pacienti totiž často po zistení diagnózy upadnú do depresie a ich zlý psychický stav má potom negatívny dopad na samotnú liečbu.
Počas športovania sa v tele vylučujú endorfíny, takzvané hormóny šťastia, ktoré môžu výrazne prispieť k zlepšeniu psychického stavu.
Pohyb má vplyv na:
Navyše pacient, ktorý športuje, je často v spoločnosti iných ľudí a teda nežije v izolácii. Aktívne sa podieľa na zlepšení svojho zdravotného stavu a nie je iba pasívnym pacientom. To mu dodáva pocit kontroly nad situáciou. O tom, aký pohyb je pre vás vhodný, ako často a ako dlho môžete športovať, sa poraďte so svojím lekárom. Cyklistika, plávanie a chôdza sú zvyčajne dobrou voľbou.