Sme tu pre Vás -
chyťme spolu druhý dych

Ako pomôcť chorému blízkemu

Ak chcete svojmu blízkemu pomôcť, riaďte sa vetou – Menej je niekedy viac. Pretože niekedy netreba nič hovoriť, stačí len počúvať. Každý sa s ochorením vyrovnáva po svojom. Niekto plače, iný kričí a niekto sa naopak tvári, že sa nič nedeje. Ak chcete milovanej osobe pomôcť, doprajte jej dostatok času na to, aby sa s ochorením vyrovnala po svojom. Nebuďte príliš aktívny a nesnažte sa chorého dotlačiť do vecí, do ktorých ešte vnútorne nedozrel. Blízki totiž majú tendenciu bojovať s ochorením viac, ako samotný pacient – zháňajú liečiteľov, študujú literatúru… Ich prílišná aktivita však môže chorého nielen unavovať, ale môže v ňom aj prehlbovať pocity vlastnej nemohúcnosti. Často je za takouto nadmernou aktivitou naša vlastná úzkosť zo situácie, v ktorej sa chorý ocitol. Môcť čokoľvek urobiť, zorganizovať či vybaviť, je ľahšie, ako pocit, že stojíte s prázdnymi rukami a „len“ čakáte, ako liečba dopadne.

Ak neviete, čo máte robiť, tak sa na to prosto pýtajte. Ak bude chorý niečo potrebovať, určite vám to povie. Pokiaľ vás znepokojuje jeho psychický stav a máte pocit, že s ním niečo nie je v poriadku (depresia, maniodepresia), nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc. Dôležité je zistiť, či je depresia reakciou na ochorenie, alebo dôsledok liečby. Odlíšiť by to mohol napríklad onkológ a pacienta následne poslať k psychológovi alebo psychiatrovi. Pokiaľ však pacient súhlasí, môžete s ním za odborníkom zájsť aj bez predchádzajúcej návštevy onkológa.