Sme tu pre Vás -
chyťme spolu druhý dych

Denník pacienta

Môj príbeh - 2. diel

Predchádzajúci diel môjho príbehu končil takto: "Dnes (jeseň 2015) som pacient v remisii. Zatiaľ iba krátko... uvidíme."

Krátko po zverejnení 1.dielu som dostal správu od môjho onkológa ohľadom výsledku PET/CT vyšetrenia z 28.10.2015. Bol tam. Svietil tam nový 14 mm nádor na mieste, kde nikdy nič nebolo. Mal som už predtým tušenie, že niečo nie je v poriadku, pretože od polovice októbra som sa cítil mizerne, únava, mikrozávraty a najmä - tak akosi čudne mi bilo srdce, ako keby so zvýšenou námahou. Pripomínalo mi to stav zo začiatku ochorenia, len príznaky boli slabšie. Aj som to môjmu lekárovi hovoril, že mám blbý pocit, že sa obávam relapsu (návratu) choroby. Urobil štandardné testy a röntgen pľúc - všetko sa javilo byť v poriadku. Upokojoval ma, že to môže byť súbeh drobných ťažkostí ako viróza, závraty môžu byť od krčnej chrbtice, najmä u človeka, ktorý sa desiatky rokov živil hrbením u počítača. Síce odhadoval možnosť relapsu ako málo pravdepodobnú, ale napriek tomu ma poslal na PET/CT vyšetrenie takmer o dva mesiace skôr, než sme pôvodne plánovali.
Asi 10 dní som čakal na výsledok a .... bol tam nádor. Môj lekár mi navrhol operáciu. Ja som sa opýtal, že či sa mám rozhodnúť hneď, ale pán doktor mi dal niekoľko dní na rozmyslenie. Tak som pozháňal názory niekoľkých iných lekárov (vďaka dámy a páni, že ste to pre mňa urobili vo voľnom čase bez nároku na honorár) a potom som oznámil, že do toho idem. Ale vlastne som bol v stave rozhodnúť sa pre operáciu ihneď, ako mi ju môj lekár  navrhol. Uvedomil som si to až neskôr, keď som čítal rozhovor s legendou československého športu, s pani Věrou Čáslavskou. Ona prejavila naozaj obdivuhodnú rozhodnosť. Čo sa týka mojej operácie - ja som v podvedomí vlastne bol rád, že mám tú možnosť byť operovaný, pretože na začiatku ochorenia som v operovateľnom stave nebol ani zďaleka. Podobne ako veľa ďalších ľudí s rakovinou pľúc, pretože hádam aj 80% prípadov je zistených neskoro. Rakovina pľúc je mimoriadne zákerná v tom, že sa veľmi často rozvíja úplne bez príznakov.
Keď som oznámil rozhodnutie, potom už to išlo rýchlo, skrátim to: 30.11.2015 operácia, bez komplikácií. Komplikácie nastali až potom, ale s operáciou mali spoločné iba málo. Ja som totiž zabudol do predoperačného dotazníka napísať, že trpím poruchami spánku. Ono keď som doma, vo svojom prostredí, vo svojej posteli a so svojou ženou... všetko je v poriadku, spím normálne. Tak som na nejaké problémy so spánkom úplne zabudol a ono sa mi to nepekne vrátilo. Ale o tom až inokedy.
Rana sa hojila dobre, stehy (presnejšie povedané kovové sponky) mi vybrali v normálnom termíne, analgetiká (lieky proti bolesti) som vysadil už po dvoch týždňoch po operácii, pomaly som začal zasa cvičiť.
Poučenie pre mňa: keď raz mám rakovinu, a ešte k tomu takúto, nesmiem to podceniť, ani keď sa cítim prakticky ako zdravý človek. Jednoducho je to chronická choroba a domnievam sa, že by som sa mal prísnejšie držať režimu, ktorý sa osvedčil. Osvedčeným režimom mám na mysli stravu, cvičenie, pravidelný denný program, len miernu fyzickú aj psychickú záťaž.
Možné poučenie pre ostatných: Ak máte rakovinu pľúc a dá sa to operovať, choďte do toho. Operovaní pacienti majú lepšiu prognózu - sú na to aj štatistiky.

Tretí diel skrátenej verzie môjho príbehu závisí od toho, ako dopadnú genetické testy. Tentokrát je materiálu dostatok, modlím sa, aby to bola radšej mutácia ALK+. Má lepšiu prognózu než ALK-.
Držte mi palce. Úprimná vďaka.